Starajú sa rodičia O vás, alebo DO vás?

Všetko je o našom uhle pohľadu. Skúsme sa na to teda pozrieť inak. Viacerí z nás sme mali a máme opakovane pocit, že sa starajú všetci DO nás. Je to vtedy, keď máme pocit, že si nemôžeme slobodne robiť to, čo chceme bez toho, aby k tomu mal niekto rôzne komentáre a pripomienky. Často sa stávame priam alergickí na určitých ľudí a v podstate už pred stretnutím s nimi máme nervozitu v bruchu, lebo očakávame, že sa nás budú snažiť pretvoriť na svoj obraz. Píšem to z vlastnej skúsenosti, nakoľko to bola aj moja ešte nedávna minulosť.

Hovorí vám to niečo? Týka sa to aj vás?

No….., ono to vzniklo naozaj počas našej výchovy. Koľkokrát sme chceli robiť niečo iné, ako chceli od nás naši rodičia? Možno miliónkrát…  Koľkokrát nás naša mama naháňala s čapicou a šálom, napriek tomu, že sme už boli skoro dospelí. Možno nám to pripomenie aj teraz. Prosím pochopme, že tá naša mama sa stará O nás a nie DO nás. Viete, ona má v skutočnosti o nás strach. Je to strach, že jej dieťa ochorie. Bola veľakrát sama chorá, vie, aké to je mať plný nos, teplotu a kašľať celú noc. Nakoľko má sama túto skúsenosť, vie, čo to bol za pocit a chce len svoje dieťa uchrániť od tohto pocitu. Robí to často podvedome, nevie si dať rady a tú vetu: „Dieťa moje, fúka zradný vetrík, daj si čiapku“, proste zo seba vyhrkne. Nevie to inak, je plná strachu.

Keď máte deti, na 100% robíte to isté vy im. Takto si to tu odovzdávame.

Tlačí vás otec do niečoho? Možno, aby ste boli úspešní v športe, v práci, vo vzdelávaní? Ten pocit, že vás tlačí = to je váš pocit! (vy ste zodpovední za svoje pocity). On tiež milión a päťkrát zažil vo svojom živote zlyhanie a vie presne, ako sa cítil. Chce vás, ako svoje dieťa ochrániť pred tými istými pocitmi zlyhania. A nevie to inak. Chce vám dobre. No neuvedomuje si, že práve takto vytvára vo vás tým tlakom zlé pocity a následne aj váš strach zo zlyhania.

Ruku na srdce. Ako a prečo to robíte ďalej vy so svojimi deťmi?

Všetko toto, je konanie zo strachu. Niektorí máme rodičov, ktorým sa to už nedá vysvetliť, majú tak pevné vzorce, programy a presvedčenia, že s tým už nič nenarobíme. Môžeme ich však pochopiť a v súcite prijať ich rady. Je možné sa pozrieť nato tak, že sa O nás starajú týmto spôsobom a nie tak, že sa DO nás starajú.

Jediný, kto môže zmeniť postoj, sme my sami.

Z môjho vlastného pozorovania viem, že keď som postoj zmenila, zmenilo sa všetko. Je to aj o mojom nastavení, to znamená o tom, že si dovoľujem sama byť slobodná, taká, aká som, a bez ohľadu na následky. Akonáhle som si dovolila slobodne, v láske, vedome odkomunikovať svoje potreby, názory voči mojim príbuzným a priateľom, začali prijímať to, čo hovorím a konám.

Pozor, mojim zámerom nebolo to, aby ma prijali. A to nemá byť ani vašim zámerom. Akonáhle by ste zamerali pozornosť nato, ako vás budú vnímať druhí, už sa dostávate mimo seba. To, čo si myslia ostatní, nie je dôležité. Dôležité je to, čo si myslíte o sebe vy, čo cítite vy, a ako prijímate, resp. neprijímate seba vy. Okolie iba reaguje na toto vaše nastavenie. Všetko je fyzika. Ak máte vo svojom vnútri pochybnosti o sebe samých, tí druhí vás o tom len informujú tak, že vás, respektíve vaše konanie spochybňujú. Ak ste nerozhodní, často si neviete rady, tak vám ostatní budú radiť. Sami si to tvoríte.

Kedy sa to všetko zmení?

• Keď ste žena a uchopíte si svoju ženskú silu, vnútornú silu, zodpovednosť za život a za všetko, čo robíte. Budete sa vedieť postarať sama o seba.
• Keď ste muž a uchopíte si svoju mužskú silu, vnútornú silu, zodpovednosť za život a za všetko, čo robíte. Budete sa vedieť postarať sám o seba.
• Keď prestaneme fňukať, prebývať v stavoch obete a ľutovať sa (touto vibráciou vytvárame v okolí dojem, že potrebujeme opateru a starostlivosť – možno si tento stav dokonca podvedome a možno aj vedome niektorí pestujeme, aby sme dostávali pozornosť okolia)
• Keď sa prestaneme oslabovať vlastnými pochybnosťami a strachmi

Akonáhle toto urobíte, a ešte mnoho ďalších vecí, ktoré sa do tohto článku nezmestia :-), úplne automaticky prestanete mať pocit, že sa DO vás niekto stará. Ten pocit zmizne ihneď, ako budete silní.

Preto je tak dôležité dohodnúť sa sám so sebou :-), uchopiť si svoju vnútornú silu, cítiť, čo je pre vás dobré a čo zlé a konať v tomto zmysle svoje rozhodnutia. Môžete sa to naučiť aj v Škole šťastného života » . Tieto a rôzne iné témy si rozoberáme a učíme sa veľa o sebe. Rada vás budem sprevádzať na vašej ceste osobného rozvoja.

Vlastná skúsenosť = mám oveľa väčšiu pohodu.

Skúste sa teda na túto tému pozrieť z nadhľadu. Je vianočný čas, kedy sa stretnete so svojimi rodinami. Možno vám tento nadhľad pomôže, stráviť sviatky a potom už následne váš život oveľa pokojnejšie. A keď vás mama, alebo otec začnú „poučovať“ iba ich mlčky vrúcne objímte, a držte ich v objatí, povedzte im „Áno, mami, áno otec, ja viem“ a držte ich v láske a v objatí dovtedy, kým z nich neopadne napätie. Prelomíte tie ľady. Verte, dá sa to. Ja som to urobila 🙂 . Je to však iba jedna z ciest, možno nájdete inú….

Pekné zimné sviatky prajem

Janka